Narodila sa 25. decembra 1901 v dnešnej pražskej štvrti Vinohrady. Jej otec Čeněk Král bol prívrženec T. Q. Masaryka a mal protirakúske postoje. Aj Milada už od mladosti prejavovala otvorene svoje názory. V roku 1918 sa ako gymnazistka zúčastnila na protivojnových demonštráciách. Vylúčili ju zo školy, ale prešla na iné gymnázium, kde v roku 1921 zmaturovala. Hoci ju priťahovala medicína, rozhodla sa pre štúdium práva, ktoré ukončila na Univerzite Karlovej v roku 1926.

Bojovníčka za ženské práva
Krátko po skončení štúdií sa vydala za ekonóma, Ing. Bohuslava Horáka, ktorý bol redaktorom Československého rozhlasu. V roku 1933 sa im narodila dcéra Jana. Miladu priťahovala politika, a tak vstúpila do Československej strany národno-socialistickej, pôsobila aj v Ženskej národnej rade, založila časopis Vlasta. Ako právnička sa podieľala na tvorbe občianskeho zákonníka, špeciálne na častiach o rodine a ženskej rovnoprávnosti. Pracovala ako sociálna referentka na pražskom magistráte.

r
Zdroj: Profimedia

Obhajovala sa sama
V roku 1939 sa JUDr. Milada Horáková zapojila do ilegálneho protifašistického odboja – získavala tajné byty a spravodajské informácie. Ako jednu z osobností Petičného výboru Verní zostaneme ju v auguste 1940 gestapo zatklo aj s jej manželom. Na výsluchoch ju týrali, bili, ale nezlomili. Z pankráckej väznice ju previezli do Terezína. Na súde v Drážďanoch v roku 1944 pre ňu žiadal nacistický prokurátor trest smrti. Horáková sa obhajovala sama a po nemecky. Odsúdili ju „len“ na 8 rokov. Trest si odpykávala vo väznici v nemeckom Aichachu. Na slobodu sa dostala v roku 1945, keď do väznice vtrhli americkí vojaci. Jej manžel Bohuslav mal tiež šťastie - prežil pochod smrti…