Šimon

Narodila sa 25. decembra 1901 v dnešnej pražskej štvrti Vinohrady. Jej otec Čeněk Král bol prívrženec T. Q. Masaryka a mal protirakúske postoje. Aj Milada už od mladosti prejavovala otvorene svoje názory. V roku 1918 sa ako gymnazistka zúčastnila na protivojnových demonštráciách. Vylúčili ju zo školy, ale prešla na iné gymnázium, kde v roku 1921 zmaturovala. Hoci ju priťahovala medicína, rozhodla sa pre štúdium práva, ktoré ukončila na Univerzite Karlovej v roku 1926.

Bojovníčka za ženské práva Krátko po skončení štúdií sa vydala za ekonóma, Ing. Bohuslava Horáka, ktorý bol redaktorom Československého rozhlasu. V roku 1933 sa im narodila dcéra Jana. Miladu priťahovala politika, a tak vstúpila do Československej strany národno-socialistickej, pôsobila aj v Ženskej národnej rade, založila časopis Vlasta. Ako právnička sa podieľala na tvorbe občianskeho zákonníka, špeciálne na častiach o rodine a ženskej rovnoprávnosti. Pracovala ako sociálna referentka na pražskom magistráte.

Obhajovala sa sama V roku 1939 sa JUDr. Milada Horáková zapojila do ilegálneho protifašistického odboja – získavala tajné byty a spravodajské informácie. Ako jednu z osobností Petičného výboru Verní zostaneme ju v auguste 1940 gestapo zatklo aj s jej manželom. Na výsluchoch ju týrali, bili, ale nezlomili. Z pankráckej väznice ju previezli do Terezína. Na súde v Drážďanoch v roku 1944 pre ňu žiadal nacistický prokurátor trest smrti. Horáková sa obhajovala sama a po nemecky. Odsúdili ju „len“ na 8 rokov. Trest si odpykávala vo väznici v nemeckom Aichachu. Na slobodu sa dostala v roku 1945, keď do väznice vtrhli americkí vojaci. Jej manžel Bohuslav mal tiež šťastie - prežil pochod smrti…

V hľadáčiku ŠtB Po vojne sa opäť stala členkou Československej strany národno-socialistickej a po voľbách v roku 1946 aj poslankyňou Národného zhromaždenia. Nepáčilo sa jej, že napríklad zahraničná politika sa čoraz viac orientuje na Sovietsky zväz, odmietala Marshallov plán, nesúhlasila s prácou povojnových ľudových súdov. Po Víťaznom februári sa vzdala poslaneckého mandátu, nato ju zbavili všetkých verejných funkcií a začala ju sledovať Štátna bezpečnosť. A hoci mohla emigrovať, zostala doma a udržiavala kontakty s exilovými politikmi. V roku 1949 zatkla Miladu Horákovú ŠtB.

Trest smrti obesením Komunisti z nej urobili líderku vymyslenej tajnej skupiny Direktoria. Bili ju, trýznili hladom, v noci jej nedovolili spať, väznili ju v stiesnenej chladnej miestnosti, psychicky týrali, nútili ju brať narkotiká, vinou ktorých strácala sebakontrolu a duševnú stabilitu. Súdny proces na príkaz prezidenta Klementa Gottwalda mal presný scenár. Prebiehal osem dní a obžalovaní sa museli povinne naučiť „repliky“ priznania svojej viny. Ich záverečné reči vyšli v médiách po skreslenej cenzúre. V monsterprocese, na ktorom zastrašili 4-tisíc svedkov a dohliadali naň sovietski poradcovia Lichačev a Makarov, odsúdili Miladu Horákovú na trest smrti obesením.

Zbabraná poprava Nepomohlo, že milosť pre ňu žiadal Albert Einstein, Jean-Paul Sartre, Winston Churchill či Eleanor Rooseveltová. Gottwald mal už pero namočené v „sovietskom“ atramente. Miladu Horákovú popravili 27. júna 1950 o 5:35 ráno na dvore pankráckej väznice. Obesili ju bez klasickej oprátky. V tých časoch jej dali na krk škrtidlo, kým pomocník kata ju ťahal lanom za nohy predlhých 15 minút. Pozostatky Milady Horákovej spopolnili, nikdy ich však nevydali rodine, preto ani nemá hrob.

Desať listov na rozlúčku V dňoch 24. až 27. júna 1950 napísala v cele desať listov. Ich obsah spoznala verejnosť až po nežnej revolúcii v roku 1989. Posledný list určený rodine napísala len tri hodiny pred popravou. Svojich najbližších v ňom žiada, aby sa dokázali vyrovnať s jej smrťou, aby žili ďalej svoj život a spomínali na ňu len v dobrom. Zdôraznila im: „Život je dar od Boha a človek ho má čo najlepšie využiť.“ A na inom mieste: „V boji sa padá, a čo je život iného ako boj. Buďte zdraví! Som len a len vaša.“

P. S.: Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v januári 2020 Milade Horákovej Rad bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.

Politička Milada Horáková: Utýraná bojovníčka, ktorej zbabrali aj popravu

Výber pre vás

Politička Milada Horáková: Utýraná bojovníčka, ktorej zbabrali aj popravu

Súvisiace články

Matka, ktorej sa láska k dcére vypomstila: Asi skončím NA ULICI

V britskej karanténe začala piecť pre ľudí: Z tort tejto Slovenky odpadnete!

Miško trpí zriedkavým ochorením: Liečba sa konečne našla!

TEST: Srdciar alebo drzáň? Zistite, aký partner sa k vám hodí!

Výnimočná Virginia Hall: Špiónka s drevenou nohou

Výber pre vás