V súčasnosti pracuje na ilustrovanej knižke o dobrých správach, ktoré sa stali vo svete, ale unikli pozornosti, lebo ich prevalcovali stovky negatívnych správ. Preto si každý týždeň vyberie jednu dobrú správu&nbsp; a vyrobí k nej veselý obrázok z textilu.
Svetre&nbsp; pre tučniaky Tak vznikla akási knižná kronika pozitívnych udalostí zo sveta. „Všimol som si na sebe, že som z času na čas začal ľahko upadať do predstavy, že svet je každým dňom horší,“ začína svoje rozprávanie Martin. „Cítil som, že som čoraz negatívnejší, a tak som hľadal rozptýlenie, niečo, čo by ma potešilo, nadchlo aj inšpirovalo.“

Začal teda aktívne vyhľadávať dobré správy z celého sveta, ktoré sa neustále dejú, len o nich nie je počuť. Prvá správa, ktorú vyrobil, bola z Austrálie. Martina zaujal starček, ktorý uštrikoval vlnené svetríky pre tučniaky zasiahnuté únikom ropy do oceánu. Chcel, aby ich srsť ostala naďalej suchá&nbsp; a nepoškodená.
„Táto správa ma v čase začínajúcej sa pandémie potešila, a tak som ju vyrobil ako obraz z textilu. Spočiatku som ilustráciu vytvoril len občas, viac-menej pre seba a úzky okruh priateľov,“ hovorí Martin. No keď videl, že ich potešila, povedal si, že ich skúsi novým obrázkom potešiť každý týždeň. A tak mu pod rukami vznikalo čoraz viac príbehov.

Maličkosti okolo nás Dnes Martin nevie povedať, ktorý príbeh je pre neho najzaujímavejší, azda vždy ten, na ktorom práve pracuje. „Momentálne je to správa z Barcelony,“ vraví. „Keďže pandémia prinútila ľudí opustiť spoločné verejné priestory, do obecenstva opery Gran Teatre del Liceu zasadli namiesto zvyčajných návštevníkov rastliny. Sláčikové kvarteto zahralo Pucciniho skladbu Chryzantémy pre 2 292 rastlín. Po skončení koncertu kvety putovali zdravotníkom ako vďaka za ich úsilie v boji s pandémiou,“ vysvetľuje Martin.

A ako si príbehy vyberá? „Snažím sa zameriavať najmä na drobné pozitívne príbehy. Na zaujímavé nápady, ktoré robia svet lepším, alebo len na malé dobré skutky,“ hovorí s úsmevom Martin a pokračuje: „Nachádzam ich v médiách, správach, niektoré mi posielajú známi a kamaráti, niektoré začujem v obyčajných rozhovoroch&nbsp; a jednej či dvoch som bol aj svedkom.“
S ich ilustrovaním začal najskôr sám, postupne mu s hľadaním pomáhal aj otec a neskôr kamaráti. A keď o svojej aktivite povedal kamarátovi Petrovi z istého vydavateľstva, navrhol mu, aby tak spracoval celý rok. Išlo o 52 týždňov, a teda o 52 ilustrovaných príbehov.

Je to drina... Vyrobiť jednu ilustráciu trvá ambicióznemu režisérovi asi päť dní. Najviac sa, paradoxne, zdrží pri hľadaní vhodnej témy. Preto niekedy prelistuje aj desiatky či stovky správ, kým nájde takú, ktorá ho naozaj poteší a niekedy až dojme alebo z nej má husiu kožu. „Vtedy viem, že je to tá pravá, začnem si o nej čítať viac, hľadať k nej fotky, overovať si skutočnosti, potom k nej nakreslím zopár skíc, snažím sa hľadať kompozíciu a tvar. Keď som s ňou spokojný, vyfarbím ju, aby som vedel, aké farby látok mám hľadať.“ Nasledujú hodiny nekonečného prehrabávania sa v starom oblečení a vo vyradených látkach, aby sa pustil do ich strihania, šitia&nbsp; a lepenia. Keď takýchto ilustrácií vyrobí 52, všetky nasvieti filmovým reflektorom, nafotí, upraví v počítači a doplní o text.

Stovky osudov Príbehy vyrába od jari minulého roka a do dnešného dňa ich spracoval asi 45. Martinova práca má zmysel, veď má na ňu veľa pozitívnych ohlasov. Niektorí kamaráti mu občas pošlú dobrú správu zo sveta, iní mu pomôžu s výrobou. Najviac mu však pomohli kamaráti zo žilinskej synagógy, ktorí mu poskytli priestor a čas na výrobu prvých ilustrácií. „Na niekoľko mesiacov ma prichýlili vo svojom ateliéri. Mal som tak možnosť každý deň ísť z domu a presunúť sa do svojho dočasného pracoviska. Aj to už bolo samo osebe veľmi príjemné.“

Martin priznáva, že takmer každý deň nájde nejaký pekný príbeh z rôznych kútov sveta. Napríklad v Austrálii si riaditeľ zoologickej záhrady zobral domov červené pandy, aby ich uchránil pred požiarom. V kanadskom Montreale zasa navštevujú osirelé deti z detských domovov seniorov v domovoch dôchodcov a trávia čas vzájomným učením sa a hraním. V americkom Utahu požiarnici rozptýlili preľaknuté dievčatko po autonehode tým, že si od neho nechali nalakovať&nbsp; nechty, istý muž zas preplával na loďke Atlantický oceán z Argentíny do Portugalska preto, aby mohol osláviť 90. narodeniny svojho otca po tom, čo boli pre kovid zrušené všetky lety...
Dobro nad zlom Nechystá sa však Martin poukázať aj na negatívne udalosti, ktorých ilustrovaná verzia by bola možno pre ľudí poučná? Vraví: „Zatiaľ nie, pretože nemám pocit, že o nich nie je už aj tak dosť počuť. Je prirodzené, že médiá reportujú viac o senzačných, dramatických či negatívnych udalostiach, ktoré zasiahnu pozornosť čitateľov oveľa priamejšie a rýchlejšie, pôsobia na ich primárne pudy a vzbudzujú v nich vášne.“

Problém podľa Martina nie je ani tak v ich charaktere, ako v ich množstve. Naopak, tie malé dobré správy môžu ľudia ľahko prehliadnuť a väčšina z nich sa k nim nedostane. Nemyslí si však, že riešením je úplne sa vyhýbať zlým správam a problémom. „Potrebujeme o nich vedieť a potrebujeme ich riešiť. Mne však niekedy pomáha aktívne sa zameriavať práve na to dobré, čo sa vo svete deje každý deň.“ A tak sa Martin Smatana snaží aktívne vyhľadávať dobré nápady iných ľudí...

Svet vidí v ružovom: Martin Smatana vyrába VESELÝ SVET z textilu

Výber pre vás

Svet vidí v ružovom: Martin Smatana vyrába VESELÝ SVET z textilu

Súvisiace články

Slovenka, ktorá SPREVÁDZA Gaudím: Odhaľuje TAJOMSTVÁ miestnym aj turistom

Šamanka Taisha: Vo svoje MAGICKÉ schopnosti som neverila

Dve postihnuté deti, strata rodičov, manželova milenka: Nie, už neplačem...

Mladý Slovák to v pandémii nevydržal. Z domoviny ho vyhnal amaterizmus!

Po chemoterapii mala byť NEPLODNÁ, dnes má bábätko

Mladý Američan randí iba s dôchodkyňami: Tá NAJSTARŠIA má 92 rokov!

Výber pre vás