Už 40 rokov sa stará O POSTIHNUTÝCH! V zariadení platí prísna morálka
31. 3. 2021, 20:16 (aktualizované: 16. 7. 2024, 0:19)

Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Prácu si však Mária Ďuríková, ktorá sa 40 rokov stará o postihnutých, domov nenosí...
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Galéria k článku

Zdroj: Daily Mail
V roku 1982 ukončila stredoškolské štúdium na detskú sestru, za socializmu bol však pomocného zdravotníckeho personálu prebytok a tak sa zamestnala v ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých mužov. Do Kovariec nastúpila v rámci trojzmennej prevádzky ako „sestra pri lôžku“.
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Pomáha tým, ktorí si nepomôžu
Rokmi si doplnila vzdelanie vrátane vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva a prepracovala sa na vedúcu sestru, dôležitú pozíciu inštitúcie, v ktorej sa celoročne starajú o 170 dospelých mužov s mentálnym ochorením či postihnutím. Najčastejšie ide o schizofréniu, ktorú má väčšina klientov, rôzne druhy demencie, poruchy zmyslových orgánov, mentálnu retardáciu či závislosti od alkoholu a drog. Ústav sídli v rozľahlom kaštieli na úpätí tajomného pohoria Tribeč, má park aj záhradu.
Život s mentálnou poruchou
V zariadení pracuje 100 zamestnancov, ktorí sa starajú najmä o samostatnosť, sebestačnosť obyvateľov, ich hygienu a zdravotný stav, pohybový, medziľudský, pracovný aj talentový rozvoj. Snažia sa ich maximálne podporovať v aktivitách a organizujú im voľný čas.
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Všetci jedinci so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti a vyžadujú okrem porozumenia aj rešpekt
„Ľudia trpiaci vážnou duševnou poruchou si niekedy neuvedomujú svoj stav, necítia sa byť chorí, nemajú potrebu liečiť sa a nespolupracujú. Duševná porucha mení osobnosť človeka. Chorý sa postupne nedokáže prispôsobiť bežným nárokom okolia, izoluje sa a uzatvára, zlyháva v práci, stáva sa veľkou záťažou pre blízkych a v konečnom dôsledku sa zhoršuje jeho život,“ vysvetľuje hlavná sestra s nespočetnými skúsenosťami. A nielen tými svetlými...
Najhorší bol kovid
Máriin najhorší zážitok z praxe nebol, keď jej bez príčiny fyzicky ublížil klient zariadenia, ale až ten z vlaňajšej jesene, keď skoro všetci klienti dostali koronavírus. Zamestnanci tam museli byť počas 10-dňových turnusov s nimi v karanténe, nemohli odísť domov a nakazili sa tiež. S čím si ešte skúsené lekárky, sestry a opatrovatelia sami neporadia? Sociálne zariadenie aj pre nízke platy dopláca na nedostatok sestier, zložité je aj presadzovať svoju prácu v spoločnosti. Psychiatrické ochorenia akéhokoľvek druhu sú naďalej tabu, nazerá sa na ne cez prsty, aj keď v súčasnej krízovej situácii sa to vďaka médiám mierne zlepšuje.
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Pomáha tým, ktorí si nepomôžu
Práca je práca a doma je doma
Mária má dve dospelé deti a s partnerom žije v paneláku v Topoľčanoch. Vo voľnom čase radi čítajú a cestujú. Svoje povolanie nadovšetko miluje a nikdy by nemenila. „Pracovný život mám dokonale zosúladený so súkromným. Za tie roky som sa to naučila, inak by som svoju prácu nezvládala a domov si ju nenosím. Riadim sa zásadou, že kto zamestnanie nezvláda v rámci pracovného času, nemá v ňom čo robiť. Samozrejme, pokiaľ to nie je práca nad ľudské sily...“
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Čo robí hlavná sestra?
Čo robí hlavná sestra?
- Pracuje na jednu zmenu od 6 do 14 hodín.
- Má na starosti ostatné sestry, sanitárov, opatrovateľov aj upratovačky.
- Zostavuje a kontroluje služby.
- Spolupracuje so sociálnou pracovníčkou.
- Robí rozpis stravy a dozerá na hygienu stravovania.
- Kontroluje epidemiologické opatrenia.
- Zabezpečuje zdravotnú starostlivosť obyvateľov.
- Organizuje rôzne voľnočasové a tvorivé podujatia aj odborné školenia.
Aké druhy liečby sa vyžívajú:
- Ergoterapia – pracovná terapia, ktorá dodáva pacientovi sebavedomie, zručnosť a zmysluplnosť.
- Psychoterapia – odstraňuje príznaky psychickej poruchy a pomáha meniť pohľad na seba aj svet.
- Socioterapia – lieči situáciami, má viesť k zníženiu napätia.
- Terapeutická komunita – združuje pacientov do komunity a učí ich spolu vychádzať. Zvyšuje to ich vlastnú účasť na liečbe.
- Terapia prostredím – liečba vonkajšími faktormi.
- Farmakoterapia – liečba účinnými liečivami.
- Arteterapia - liečba umením a rozvoj tvorivých schopností.
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Všetci jedinci so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti a vyžadujú okrem porozumenia aj rešpekt.
Prístup k postihnutým sa zmenil
Po roku 1970 sa západoeurópsky systém sociálnych služieb zreformoval na systematickejší, ale aj ľudskejší a humánnejší. Priniesol snahu vyhladiť rozdiely medzi tými, ktorí sa liečia vo väčších mestách a ktorí v regiónoch. Zameriava sa na podporu komunity, ale aj individuálny prístup k ľuďom. Dbá sa aj na ich súkromie, aby si priniesli vlastné veci a zariadenie, aby ich bolo čo najmenej v izbách. „Ľudia so zdravotným postihnutím vyžadujú okrem porozumenia aj úctu a uznanie. Aj oni majú práva a môžu dosiahnuť plnohodnotný život v súlade so svojimi špecifickými a neustále sa meniacimi potrebami,“ hovorí hlavná sestra Mária.
Kaštieľ pradeda Audrey Hepburn
História kaštieľa v Kovarciach, ktorý je dnes domovom mužov s mentálnymi poruchami, siaha až do 14. storočia. Slúžil ako hospodárska stavba a pripisuje sa aj rádu templárov. Dnes tvorí štvorkrídlovú budovu s nádvorím v strede, ktorej najstaršími súčasťami sú kozub s doskou z čierneho mramoru, mozaikovitá dlažba, kamenná obruba nefunkčnej studne či povala vyložená hlinenými dlaždicami.
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
KAŠTIEĽ PRADEDA Audrey Hebpurn
Jedným z majiteľov bol aj Anton Wels – pradedo oscarovej herečky Audrey Hepburn, ktorý tu v roku 1876 zomrel a pochovali ho v krypte pod kostolom. Bol zámožným občanom obce a postavil v nej cukrovar. V roku 1873 fabrika vyhorela a rodina sa z Kovariec presťahovala do Viedne. Dedičia stavbu odpredali Československému štátu, ktorý v nej zriadil Domov vojnových invalidov. V roku 1953 ho zmenili na Ústav pre duševne chorých a dnes sa volá CLEMENTIA - Zariadenie sociálnych služieb a slúži len mužom.