Z manažérky rezbárka: Zmena prišla u Eriky vo chvíli, keď ju prevalcovali jej vlastné pocity...

Schopnosť vcítiť sa Erike výrazne pomáha pri samotnom návrhu pomôcky. Aké to je v takomto zdravotnom stave postaviť sa k šatníkovej skrini a zvesiť oblečenie z vešiaka, vybrať peniaze z peňaženky, vyťukať PIN? Ktorý kĺb a sval je potrebné použiť? „Najväčšou výzvou je, ak za mnou prichádza lekár, opisuje mi stav pacienta a obracia sa na mňa s dôverou a očakávaním, že sa u mňa zrodí pomôcka, ktorá pomôže pri rehabilitácii jeho pacienta. Vysvetlí mi, ktorý kĺb a sval potrebuje rozcvičiť, no ja si to hneď premietnem do bežnej činnosti, ktorú človek denne vykonáva v domácom prostredí,“ dodáva, že občas sa prichytí, ako opakovane robí požadované pohyby dovtedy, kým pomôcku, ktorá zabezpečí nácvik týchto funkčných pohybov, nevymyslí.

„Pri vývoji pomôcok vedieme s Erikou intenzívny dialóg, nastavujeme spolu ich kritériá a vlastnosti - napríklad veľkosť, tvar, hrúbku, farbu, uhol, materiál. Keď dostaneme prototyp, otestujeme ho na pacientoch a ak je to potrebné, doladíme niektoré parametre pomôcky. Vždy vychádzame z toho, čo potrebujeme trénovať. Napríklad či chceme, aby pacient dokázal niečo chytiť - hrubý úchop, alebo potrebujeme zlepšovať jeho pinzetový úchop na menšie, tenšie predmety,“ ozrejmuje Marianna Hodosy, zástupkyňa primára Špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach a dodáva, že aj s kolegami z vlastných skúseností vidia, že používanie ergoterapeutických pomôcok má vplyv na zlepšenie jemnej motoriky pacientov, koordinácie oko-ruka, jemných pohybov jednotlivých svalových skupín na ruke, prstoch, ale aj na zvyšovanie svalovej sily.

Výhodou je, že Erikine pomôcky sú vhodné nielen pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, zlomeninách, pri neuropatiách, ale aj pre zdravých seniorov, ktorí sa chcú udržiavať v dobrom stave v motorickej aj v kognitívnej oblasti – v pozornosti, sústredení a vytrvalosti.  „Zámerne používam pestré farby, pretože tie sa často uboleným ľuďom pre ich zlý zdravotný stav a bolesť zo života vytrácajú,“ vraví Erika. Ako príklad uvádza „košieľku“, vďaka ktorej sa môžu vrátiť k spomienkam, ako kedysi ženy doma vyšívali, no pre zdravotný stav to už dnes nedokážu – precvičujú si tak nielen jemnú motoriku, ale vybavujú si aj príjemné chvíle z minulosti. 
 
Na nasledujúcej strane nájdete rozhovor so psychologičkou. Nájdete sa v jej slová aj vy?