Dana

U prvých kresťanov sa Veľká noc slávila v čase, keď prebiehali židovské jarné sviatky pésah (obchádzanie), ktoré boli spojené s jarným telením sa dobytka a obdobím žatvy. Židia si pripomínajú aj svoje oslobodenie z egyptského zajatia. 

Nicejský kresťanský koncil v roku 325 určil po dlhších rozporoch Veľkú noc na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca a cirkev v roku 1956 upravila veľkonočné obrady tým, že im opäť dala starokresťanský ráz.

Na území dnešného Slovenska sa lúčili so zimou na tvz. smrtnú nedeľu (tento rok 3. apríla) vynášaním Moreny, ktorú zosobňovala figúra ženy/bosorky vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.

V&nbsp;tomto čase sa začalo s&nbsp;precíznym čistením príbytkov. Ženy pulírovali domácnosť - poriadne vetrali a čistili celý dom od špiny, ale aj nahromadenej negatívnej energie a&nbsp;zlých duchov. Muži sa púšťali do opráv, maľovania či prestavby. Vonku sa začala plieť a&nbsp;kypriť pôda, aby sa pripravila na výsev.

Počas slnovratov a&nbsp;jarnej a&nbsp;jesennej rovnodennosti sa tradovalo, že raj a peklo sa otvárajú a&nbsp;duše zosnulých, ale aj démoni sa vtedy dostávajú na pozemský svet. Slovania chodievali aj počas Veľkej noci na hroby, kde nechávali kraslice a&nbsp;jedlo. 

Príbytky a hospodárstva sa tiež ochraňovali pred zlými duchmi. Zárubne stajní sa natierali cesnakom, dobytok šibal posvätenými vŕbovými prútmi, kravám sa na rohy uväzovali červené stužky a&nbsp;duchovia sa plašili rapkáčmi.

Príbytky si ľudia zdobili kvetmi, maľovanými vajíčkami a&nbsp;stužkami. Zhotovoval sa tiež nový odev a&nbsp;usporadúvali obrady pre dobrú úrodu a&nbsp;plodný dobytok. 

Tradície vrcholili vo Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Odmena pre oblievačov a&nbsp;šibačov, ozdobené vajíčko (kraslica), bola symbolom života.

Jarné zvyky pokračovali až do Juraja, kedy vrcholili pálením Jurských ohňov, vyháňajúcich z&nbsp;chotára temné a zlé sily. Najviac sa pálilo na západnom a&nbsp;južnom Slovensku, často aj v&nbsp;rámci celonočnej veselice. 

Chlapci súťažili v&nbsp;skokoch cez vatru a rozosmiate&nbsp;dievčatá sa váľali po poliach s&nbsp;oziminami, aby podporili úrodu.

Vládli povery o&nbsp;vonkajších silách – niekde dovtedy na dvoroch nevetrali periny, neprali v&nbsp;potoku ani nešili na priedomí - a&nbsp;až na Juraja sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Po tomto dni sa oficiálne začínala úrodná jar.

V&nbsp;polovici apríla sa symbolicky, ale aj akoby skutočne zem otvárala a&nbsp;vyliezali z&nbsp;nej všetky dovtedy ukryté živočíchy, najmä plazy, jašterice a&nbsp;obojživelníky. Hady (a draky) boli pre ľudí oddávna bájne stvorenia. 

Na jednej strane sa ich báli a&nbsp;štítili, inokedy s&nbsp;nimi bojovali a&nbsp;dokazovali tak svoju odvahu - magickú silu mal dať had zabitý a uvarený práve na Juraja. „Domové“ hady pod podlahou či na povale zase uctievali a&nbsp;chránili – mliekom a&nbsp;kašou ich zavše kŕmili aj deti a nesmeli im ubližovať.

Množstvo symbolov v&nbsp;tradičnej jarnej výzdobe a&nbsp;zvykoch pochádza ešte z&nbsp;pohanských kultúr. ·&nbsp;Vajcia, hlavný totem Veľkej noci a&nbsp;plodnosti, maľovali červenou – farbou krvi a života. ·&nbsp;Aj symbol&nbsp;zajaca je spojený s&nbsp;plodnosťou, lebo oproti iným zvieratám máva veľký vrh a&nbsp;rozmnožuje sa&nbsp;niekoľkokrát za&nbsp;sezónu. ·&nbsp;Bahniatkami sa v&nbsp;predkresťanských časoch z domu vyháňali zlí duchovia, až neskôr nimi začala posväcovať aj cirkev. ·&nbsp;Halúzky vo váze a&nbsp;vetvy stromov sa zdobili farebnými stužkami na počesť Boha úrody,&nbsp;stád a pastierov – Velesa.

Germánsky názov Veľkej noci Ostern zrejme pochádza z&nbsp;mena bohyne jari a plodnosti Ostary, na ktorej počesť sa aj v&nbsp;našich končinách za pradávna zdobil dom čerstvými kvetmi a&nbsp;robili obety v&nbsp;ohni či vode, ktorou sa napokon začalo v&nbsp;tomto období polievať.

Divoké jarné rituály našich predkov: Starí Slováci uctievali aj hady

Výber pre vás

Divoké jarné rituály našich predkov: Starí Slováci uctievali aj hady

Súvisiace články

TEST: Akú energiu vyžarujete? Otestujte sa uvidíte!

Drahšie aj na pošte. Za toto od začiatku marca platíme viac!

KVÍZ: Rozoznáte havrana od vrany? Náš kvíz preverí, ako dobre poznáte slovenské vtáky!

Viete, ktorá žena je vo vašom vzťahu najdôležitejšia? Ako na ňu?!

Ako jej to mohli urobiť? Rodičia jej zatajili tú najdôležitejšiu vec!

Hovorí sa o nej ako o najkrajšej trati Európy. Alpský Bernina Express

KVÍZ: Myslíte si, že rozumiete po česky? Po tomto možno zistíte, že ani nie

Klebetíte? A viete, že sa vám to môže vrátiť ako bumerang?

Kam na dovolenku 2023? Zverejnili 10 najslnečnejších miest Európy!

Je cestovanie v čase možné? Máme vedecké dôkazy, ich záver vás dostane!

Výber pre vás