Fakty o alkohole a cigaretách, ktoré by ste mali vedieť. Niektoré vás zaručene dostanú!

Je to naozaj tak. Každých 10 sekúnd zomrie vo svete jeden človek v dôsledku ochorení či úrazov spôsobených alkoholom. Ten priamo alebo nepriamo spôsobuje vážne zdravotné problémy, od cirhózy pečene cez kardiovaskulárne ochorenia až po rakovinu a úrazy spojené s dopravnými nehodami či násilím. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alkohol prispieva k úmrtiam približne 3 miliónov ľudí ročne, čo predstavuje približne 5 % všetkých úmrtí. Odhaduje sa, že alkohol je prítomný v živote až 40 % násilných incidentov a ovplyvňuje schopnosť robiť racionálne rozhodnutia, čo vedie k rizikovejšiemu správaniu. 

Alkohol sa po požití rýchlo vstrebáva do krvného obehu cez steny žalúdka a tenkého čreva. Odtiaľ sa šíri do všetkých orgánov, vrátane mozgu, a za približne 6 minút už začínajú mozgové bunky reagovať na jeho prítomnosť. Počas tejto krátkej doby alkohol ovplyvňuje neurotransmitery, chemické látky zodpovedné za komunikáciu medzi mozgovými bunkami.

Alkohol primárne ovplyvňuje neurotransmiter GABA, ktorý spôsobuje pocity relaxácie a uvoľnenia, ale zároveň tlmí centrálny nervový systém, čím spomaľuje reakcie, koncentráciu a koordináciu. Ovplyvňuje aj dopamín, ktorý súvisí s pocitmi odmeny a potešenia, čo je jedným z dôvodov, prečo má alkohol tendenciu vytvárať návyk.

Alkohol je jedinečný tým, že na rozdiel od bežných potravín a nápojov neprechádza procesom trávenia v tráviacom systéme. Namiesto toho sa rýchlo absorbuje priamo cez sliznicu žalúdka a tenkého čreva, odkiaľ putuje priamo do krvného obehu. Tento proces prebieha už v priebehu niekoľkých minút po konzumácii, čo spôsobuje rýchly nástup jeho účinkov.

Zo žalúdka a čreva sa následne dostáva do všetkých častí tela a tiež do mozgu, kde okamžite ovplyvňuje nervový systém. Malé množstvo alkoholu sa vylučuje cez moč, pot a dýchanie (čo je dôvod, prečo existujú dychové testy na alkohol), ale väčšina musí byť spracovaná v pečeni. Tento proces však trvá pomerne dlho – pečeň dokáže spracovať iba približne jedno štandardné alkoholické nápojové množstvo za hodinu, čo znamená, že väčšie množstvo alkoholu zostáva v obehu dlhšie.

Táto štatistika poukazuje na významné rozdiely v konzumácii alkoholu medzi jednotlivými regiónmi a kultúrami.
V Európskej únii je podiel abstinentov nižší. V roku 2019 uviedlo 26,2 % dospelej populácie EÚ, že nikdy nekonzumovalo alkohol alebo ho nekonzumovalo v priebehu posledných 12 mesiacov.

Na Slovensku prieskum z roku 2023 ukázal, že 14,7 % respondentov nikdy nepilo alkohol a ďalších 15,5 % ho nepilo v priebehu posledných 12 mesiacov. To znamená, že približne 30,2 % populácie Slovenska vo veku 15 až 64 rokov možno považovať za abstinentov.

Keď sa priveľmi opijete, mozog jednoducho stráca schopnosť vytvárať spomienky. Alkohol skutočne nespôsobuje zabúdanie ako také, ale pri nadmernej konzumácii výrazne ovplyvňuje schopnosť mozgu ukladať nové spomienky. Tento jav, známy ako blackout, vzniká v dôsledku toho, že alkohol narúša normálnu činnosť hipokampu – oblasti mozgu, ktorá je kľúčová pre tvorbu a ukladanie krátkodobých spomienok do dlhodobej pamäti.

Keď sa priveľmi opijete, alkohol potlačí schopnosť hipokampu zaznamenávať udalosti a premieňať ich na stabilné spomienky. To znamená, že aj keď sa aktívne zapájate do rôznych situácií, váš mozog nezachytáva tieto momenty tak, aby sa k nim mohol neskôr vrátiť. Následkom toho môže mať pocit, že „stratili" časť večera alebo si nedokážete vybaviť dôležité detaily či rozhovory.

Áno, niektoré štúdie naznačujú, že ľudia s modrými očami môžu byť o niečo tolerantnejší voči alkoholu v porovnaní s tými, ktorí majú tmavšie oči. Tento rozdiel môže byť dôsledkom genetických faktorov. Farba očí je výsledkom určitých genetických mutácií, ktoré ovplyvňujú produkciu melanínu (pigmentu), pričom ten ovplyvňuje nielen farbu očí, ale aj iné aspekty metabolizmu. Tmavšie oči majú viac melanínu, ktorý je tiež spojený s rýchlejšou reakciou na alkohol, čo znamená, že ľudia s tmavšími očami môžu po konzumácii alkoholu pociťovať jeho účinky skôr.

Okrem toho niektoré výskumy naznačujú, že osoby so svetlými očami, ako sú modré alebo zelené, môžu byť viac náchylné na závislosť na alkohole. Tento vzťah však nie je jednoznačný a závisí aj od iných genetických, biologických a sociálnych faktorov. Farba očí teda môže ovplyvňovať reakciu na alkohol, ale nie je to jediný alebo rozhodujúci faktor pre znášanlivosť alkoholu.

Na nasledujúcej strane sa dozviete, ako je to s cigaretami...

Táto štatistika vychádza z dlhodobých výskumov o vplyve fajčenia na zdravie a odhaduje, že každá cigareta môže naozaj skrátiť priemernú dĺžku života o 11 minút. Tento údaj sa zakladá na štatistických modeloch, ktoré skúmajú riziko úmrtia na ochorenia spojené s fajčením, ako sú rakovina pľúc, srdcovo-cievne ochorenia, chronické ochorenie pľúc a ďalšie.

Odhad 11 minút vychádza z predpokladu, že fajčenie jednej cigarety vystaví telo výraznému množstvu toxických látok, z ktorých mnohé majú karcinogénny účinok. Fajčenie postupne poškodzuje DNA buniek, zhoršuje prúdenie krvi a znižuje schopnosť tela bojovať proti voľným radikálom a iným škodlivým molekulám.
Niektoré štatistiky uvádzajú, že celoživotný fajčiar stratí v priemere 10 až 15 rokov života v porovnaní s nefajčiarom. Fajčenie má navyše aj okamžité účinky – po každej cigarete sa zvyšuje krvný tlak, srdcová frekvencia a klesá hladina kyslíka v krvi.  

...69 z nich spôsobuje  rakovinu
Cigarety obsahujú ohromné množstvo chemických látok, z ktorých mnohé sú škodlivé, jedovaté a karcinogénne.
Medzi najznámejšie karcinogénne látky v cigaretách patria:
Decht – je zmesou mnohých chemikálií, ktoré pri vdýchnutí poškodzujú pľúcne bunky a vedú k ich mutáciám, čím sa zvyšuje riziko rakoviny.

Nikotín – aj keď sám nie je priamo karcinogénny, je vysoko návykový a spôsobuje fyzickú a psychickú závislosť, ktorá vedie k neustálemu vystavovaniu tela ostatným toxickým látkam.
Formaldehyd – používaný aj na konzervovanie tkanív, je silným dráždivým a karcinogénom.
Arzén – jed, ktorý môže spôsobovať vážne poškodenie organizmu vrátane rakoviny kože, pľúc a močového mechúra.
Amónia – látka, ktorá zvyšuje absorpciu nikotínu, a tým podporuje závislosť.
Oxid uhoľnatý – toxický plyn, ktorý sa viaže na hemoglobín v krvi a znižuje schopnosť prenášať kyslík do tkanív.
Kadmium – ťažký kov, ktorý sa hromadí v obličkách a zvyšuje riziko ich poškodenia a rakoviny.
Benzén – bežne sa vyskytuje v automobilových palivách a je známy svojimi karcinogénnymi účinkami. 

Príbeh o prvom európskom fajčiarovi, ktorý bol po návrate z Nového sveta zatknutý, pretože sa jeho súčasníci domnievali, že je posadnutý diablom, je jednou z pozoruhodných historiek o prenikaní tabaku do Európy. Prvými Európanmi, ktorí sa stretli s fajčením, boli španielski a portugalskí námorníci a prieskumníci v 15. a 16. storočí, ktorí sledovali, ako domorodé obyvateľstvo Ameriky používa tabak na rôzne rituálne, liečivé a spoločenské účely.
Príbeh hovorí o španielskom námorníkovi Rodrigovi de Jerez, ktorý bol členom posádky Krištofa Kolumba pri jeho prvej ceste do Ameriky v roku 1492.

Jerez údajne videl domorodých obyvateľov fajčiť tabak a neskôr tento zvyk priniesol späť do Španielska. Keď po návrate domov začal na verejnosti fajčiť, dym vychádzajúci z jeho úst a nosa vyvolal v okolí zdesenie. Vtedajší ľudia nepoznali žiadnu podobnú činnosť a vnímali ho ako niečo démonické alebo čarodejnícke. V dôsledku toho bol Jerez údajne zatknutý a uväznený na niekoľko rokov španielskou inkvizíciou, ktorá fajčenie považovala za diabolské správanie.

Fajčenie je v Číne mimoriadne rozšírené, a krajina má jednu z najväčších populácií fajčiarov na svete. Približne tretina všetkých fajčiarov na svete žije práve v Číne. Tento fakt je dôsledkom kombinácie veľkej populácie (1,4 miliardy ľudí) a vysokej miery fajčenia medzi dospelými, najmä mužmi. V Číne fajčí približne 300 miliónov ľudí, čo je viac ako celá populácia niektorých krajín.

Podľa štatistík fajčí až 50 % čínskych mužov fajčí, pričom v niektorých regiónoch a vekových skupinách môže toto číslo byť ešte vyššie a iba asi 2 % čínskych žien.  

Áno, výskumy naznačujú, že pondelok je najčastejším dňom, keď sa ľudia rozhodnú prestať fajčiť. Analýza vyhľadávaní na internete ukázala, že v pondelok je počet dotazov súvisiacich s odvykaním od fajčenia výrazne vyšší v porovnaní s inými dňami v týždni. Tento jav môže súvisieť s tendenciou ľudí začínať nové návyky alebo robiť významné rozhodnutia na začiatku týždňa, čo symbolizuje nový začiatok.

Podľa štúdie publikovanej v časopise JAMA Internal Medicine, ktorá analyzovala globálne vyhľadávania na internete, sa zistilo, že v pondelok je o 25 % viac vyhľadávaní súvisiacich s odvykaním od fajčenia v porovnaní s priemerom ostatných dní. Tento trend bol konzistentný naprieč rôznymi kultúrami a regiónmi.
Preto, ak plánujete prestať fajčiť, môže byť pondelok vhodným dňom na začatie tohto procesu, keďže mnoho ľudí vníma začiatok týždňa ako príležitosť na pozitívne zmeny.