Maca

Písal sa rok 2014 a ona čakala svoje vysnené dievčatko. Všetko sa zdalo byť v poriadku a Nikol - ako každá iná šťastná prvorodička nakupovala výbavu pre budúce bábätko. V 28. týždni tehotenstva však prestala cítiť jeho pohyby. 

„Ten deň si presne pamätám,“ rozpráva. „Bola streda. Dcérka nebola nikdy príliš aktívne bábätko, tak som to naivne prisudzovala tomu, že len v brušku spinká. Že je len väčšia a nemá už toľko miesta.“ Nikola však necítila žiadne pohyby ani na druhý deň. „Bývala vždy aktívnejšia v noci, tak som čakala a verila, že sa predsa len nejaký ,ťukanček´ objaví.“ Nič sa však nestalo, tak sa v piatok vydala do nemocnice na pohotovosť.

„Je nám to ľúto, ale vaše bábätko už nežije,“ oznámil jej službu konajúci lekár. Natálii sa v okamihu zrútil celý svet. Bolo to ako prestrih vo filme. Zo života plného farieb bol zrazu svet čiernobiely. Bez zvukov, bez radosti a s nevyslovenou otázkou, čo bude ďalej.

Najskôr však bolo treba rýchlo konať. Nikolu čakal pôrod mŕtveho bábätka: „Partner pri mne nebol, len mamička,“ vraví. „Dcérka - aj napriek tomu, že som ju porodila mŕtvu, dostala meno Nella Kristin.“ Po pôrode bola Nikol z návalu udalostí otrasená a zúfalá. V hlave jej zneli neustále myšlienky, ktoré jej nedali spať: „Ako sa to mohlo stať? Prečo práve ona a kto za to môže?“ Dôvod jej straty objasnila až pitva, podľa ktorej zobrala život malému dievčatku krvná zrazenina v pupočnej šnúre.

Netrvalo dlho a Nikol mala nový dôvod na úsmev a aj novú nádej. Na tehotenskom teste sa opäť objavili dve čiarky. Tie však znamenali pre budúcu mamu nielen radosť z očakávania, ale aj sériu genetických vyšetrení. Všetky dopadli dobre a neodhalili nič okrem toho, že Nikol je prenášačom syndrómu fragilného chromozómu X, ale ten vraj so smrťou dcéry nesúvisel. „Vravela som si, že tentoraz to už bude v poriadku aj napriek tomu, že som vo vnútri umierala strachom z toho, že o bábätko prídem aj po druhýkrát. Že pôjdem opäť z nemocnice s prázdnou náručou - bez bruška, bez lásky, bez bábätka. A že budem mamám s bábätkami znova sebecky závidieť,“ hovorí.

Jej druhé tehotenstvo prebiehalo spočiatku bez problémov a všetky vyšetrenia vyzerali byť v poriadku. Potom však prišiel 24. týždeň tehotenstva a situácia sa opakovala: „Je nám to ľúto, ale váš syn má ťažké vývojové chyby,“ dozvedela sa. Nikol podala žiadosť o ukončenie tehotenstva z genetických dôvodov a zase sa ocitla na tom istom mieste, prežívala tie isté pocity a zase musela prežiť pôrod mŕtveho bábätka.

Z najhoršieho jej mali pomôcť sedenia u psychologičky a tá jej odporučila dlhší pobyt niekde mimo známeho prostredia. „Odišla som teda na mesiac do Grécka za bratom,“ rozpráva. Najbližšie dni jej však úplne zmenili život, vlastne zažila ďalší veľký strih ako vo filme: „Len deväť mesiacov po príchode do Grécka som so svojim vtedajším partnerom vítala do života nové šťastie,“ hovorí s úsmevom. „Porodila som svoje dieťa a bola som konečne aj ja mamou. Moje šťastie vážilo dve kilá, meralo 45 centimetrov a malo obrovské hnedé oči!“ Nikolete a jej partnerovi sa narodil syn. Malo to však jeden háčik...

„Mal celkový obojstranný rázštep tváre,“ hovorí. „Ale čo je rázštep oproti tej prázdnote, ktorú som v sebe doteraz nosila? Vedela som, že mám všetko, po čom som v živote túžila.“ Ale aby nebol Nikolin príbeh na záver zaliaty len šťastím, niečo sa v jej živote opäť skomplikovalo. Po pôrode syna sa zhoršili jej úzkostné stavy spôsobené dvoma prenatálnymi stratami. Pridala sa k nim ťažká hypochondria, ktorá neovplyvňovala len jej život, ale vplývala aj na jej syna a celú rodinu. „Mala som strach zo všetkého a stále,“ vysvetľuje Nikola, ktorá sa stala za pár mesiacov závislá na utišujúcich liekoch. Začal sa pre ňu nový boj a nasledovalo šesť rokov panických atakov aj myšlienok na samovraždu.

Dnes je už zo všetkého vonku a je konečne šťastná. Z Grécka síce odišla späť do Čiech, ale je matkou a ženou, ktorá stojí po boku tých žien, ktoré stretol podobný osud. „Snažím sa pomáhať ženám, ktoré prišli o nenarodené dieťa, ale aj ženám, ktoré si prechádzajú úzkostnou poruchou či hypochondriou. Dnes ich cestou k uzdraveniu vediem ja tak, ako ma kedysi viedla moja terapeutka. Lebo som živým dôkazom toho, že zázraky sa dejú.“

Syndróm fragilného chromozómu X je dedičné ochorenie, ktoré je spôsobené mutáciou génu FMR1 na chromozóme X. Je na druhom mieste, čo sa týka mentálnej retardácie hneď za Downovým syndrómom. Prenos ochorenia prebieha z matky, ktorá nemá klinické príznaky, na syna. Má za následok zmeny vzhľadu a narušenie mentálnych schopností.

Dvakrát musela porodiť mŕtve bábätká, no boj o dieťa nevzdala. Zázraky sa dejú

Výber pre vás

Dvakrát musela porodiť mŕtve bábätká, no boj o dieťa nevzdala. Zázraky sa dejú

Súvisiace články

Prišla v poslednej chvíli. Po výsledkoch si myslela, že sa jej život skončil

Andrea si prešla peklom: Všetko odhalila obyčajná preventívka

Svadobné skvosty, aké ste ešte nevideli. Jurajova zbierka je pastva pre oči

Olexandr to ZAŽIL na vlastnej koži. Vraví: TAKTO sa začala VOJNA!

Ivka boj s chorobou nevzdáva. Som nervák pažravého typu, tvrdí...

Ukrajinská autorka na Slovensku: Plávam v v jazere každý deň

Žiadne kulisy! Z týchto obrazov budete mať zimomriavky

Prežila len ZÁZRAKOM! Mária vyviazla, ale… Toto sa nemalo STAŤ!

Predtým sme mali krásny život, vravia Ukrajinky v Bratislave. Už sa ale nevrátia

Za polroka dala dole 23 kíl. Natália zmenila jednu zásadnú vec

Výber pre vás