Emilka s mozgovou obrnou chodí: Operácia v Grécku pomohla!

Emily a Alice sa narodili v 28. týždni tehotenstva. „Nevedeli ani samé dýchať, takže hneď sa každej ujal špecializovaný tím lekárov a previezli ich na neonatálnu jednotku intenzívnej starostlivosti. Prvýkrát som ich videla až na druhý deň a bol to hrozný pohľad. Boli také malé, že ich pod tými všetkými hadičkami ani nebolo vidieť,“ povedala nám ich mamina Andrea Langheim. 

Emily sa narodila s váhou 1100 gramov a predčasné narodenie sa na nej podpísalo v tom, že zaostáva v rečovom vývine, nakoľko má problémy so sluchovým aparátom, a tiež v tom pohybovom. S diagnózou detská mozgová obrna ani ako štvorročná nevedela samostatne chodiť. „Nevie chodiť bez opory. Sama prejde len pár krokov,“ uviedla v januári Andrea k diagnóze svojej dcérky.

Andrea po svadbe býva s manželom v Londýne, kde je údajne starostlivosť pre deti ako Emily minimálna. A tak chodili rehabilitovať na Slovensko, konkrétne do Piešťan. Pomoc napokon vyhľadali aj v Grécku, kde sa robí špeciálny zákrok na zvýšenie funkčnosti a hybnosti svalov. „Túto operáciu nám odporučili fyzioterapeuti. Zákrok vynašiel jeden americký lekár a mnohým pacientom pomohol. Grécky lekár sa u neho bol zaúčať,“ objasnila nám Andrea.

S lekárom už minulý rok absolvovali konzultáciu cez videohovor. Jeho názor bol, že s veľkou pravdepodobnosťou Emilka bude vedieť samostatne chodiť. „Som aj súčasťou skupiny na Facebooku, kde ľudia, čo podstúpili túto operáciu, pridávajú svoje skúsenosti a videá. Videla som tam neskutočné zlepšenie u mnohých detí,“ prezradila, čo ďalšie ju presvedčilo vyskúšať túto metódu.

Samozrejme, nič nie je zadarmo. Už náklady na rehabilitácie boli pre rodinu v takej výške, že si nemohli dovoliť platiť tieto procedúry tak často, ako by ich Emily potrebovala. Andrea preto zbierala napríklad dve percentá z daní od svojich kamarátov a známych.

Operácia v Aténach bola samozrejme ešte vyššou položkou. Náklady a poplatky sa vyšplhali na sumu okolo dvadsať tisíc eur. K tomu treba prirátať letenky, ubytovanie, stravu. „Veľa stále platíme aj za súkromné fyzioterapie. Po operácii sme museli zvýšiť intenzitu cvičenia, aby sme dosiahli očakávané výsledky,“ uviedla Andrea.

Do nemocnice v Aténach dorazili deň pred zákrokom, aby mohli lekári vykonať potrebné predoperačné vyšetrenia. Večer po zákroku bola už malá pacientka prepustená. Operácia, do ktorej vkladali Langheimovci toľké nádeje, trvala iba hodinu. Zdá sa to až príliš krátky čas na niečo, čo môže ľuďom komplete zmeniť život.

Čo presne očakávali? „Že Emily bude môcť samostatne chodiť,“ stručne a jasne to formulovala Andrea. A ako nám prezradila, už večer po zákroku jej dcérka urobila prvých pár krokov. Prvé dva týždne ale boli ťažké.

Emily absolvovala operáciu a nožičky jej zabandážovali. Neznamenalo to však, že bude iba odpočívať. Hneď deň po zákroku musela absolvovať fyzioterapiu. „Bolo to ťažké, lebo mala na nohách sadry, ale na druhej strane sa očakávalo, že bude v nich chodiť,“ priblížila nám pooperačný stav Andrea.

Tieto chvíle stáli ju a jej manžela Brendana veľa úsilia. Štvorročnému dieťaťu sa totiž ťažko vysvetľuje, že musí chodiť, aj keď mu to nie je príjemné. „Emilka veľa plakala. Nechápala ešte, že jej to pomôže.“ Pooperačný stav si celkovo vyžiadal od malej bojovníčky veľa sĺz.

V polovici júna, tri mesiace po operácii, zverejnila šťastná mama video, ako Emily sama kráča celú cestu do obchodu. „Je to len krátka, päťminútová chôdza, ale bolo to prvýkrát v živote Emily, čo kráčala sama bez toho, aby bola v kočíku alebo ma držala za ruku. Pre iné rodiny je to taká normálna vec, ale pre nás je to vec, ktorá mení život,“ vyznala sa v popise k dojímavým záberom.

Aj pre Báječnú ženu Andrea povedala, že to bol neopísateľný pocit, keď jej dievčatko prešlo dlhšiu vzdialenosť bez pomoci. Veď na to čakali tak dlho. „Jedna vec je, čo povie doktor, ale keď sa to naozaj stane, je to neuveriteľné,“ vyjadrila sa.

Operácia, ktorú Emily podstúpila, si nevyžadovala žiadne veľké rezanie skalpelom, takže jej nezostala ani jazva. A neuveriteľne sa teší, že môže tancovať a hrať sa s ostatnými aj bez toho, aby ju mama stále držala za ruku. Jej túžbou je bicyklovať sa s kamarátmi a chodiť na kolobežke. Samozrejme, musí naďalej cvičiť, aby napredovala.

„Momentálne stále potrebujeme kočík na dlhšie vzdialenosti, lebo sa rýchlo unaví,“ povedala nám Andrea. Pred operáciou rodina rátala s tým, že keď Emily podrastie, bude potrebovať vozík. Zatiaľ sa nedá predpovedať, či sa mu vďaka operácii definitívne vyhne. „Možno ho ani nebude potrebovať, ale na všetko sú potrebné financie,“ povzdychla si Andrea.

Všetok Emilyn pokrok záleží na tom, či dokáže s potrebnou intenzitou „trénovať“. Rodičia jej aktuálne navýšili frekvenciu súkromných terapií a zabezpečili jej ďalší pobyt v špecializovanom zariadení v Piešťanoch.

Tí, čo doteraz rodine venovali peniaze na rehabilitáciu, však môžu vidieť veľmi jasné pokroky. Na najnovších videách rodiny Langheimovcov už vidno tri veselé dievčatká, ako sa spolu hrajú, poskakujú, naháňajú sa alebo tancujú na hudbu. Emily je už v pohybe oveľa slobodnejšia a nesmierne sa z toho teší.