Žijeme NEZDRAVO: Dĺžka dožitia Slováka je výrazne nižšia

Dĺžka dožitia u nás je výrazne nižšia, ako je priemer v krajinách Európskej únie, zaostávame aj za Českom, Poľskom a Maďarskom. Nelichotivé údaje o zdravotnom stave Slovákov sa objavili v štúdii slovenských analytikov s názvom Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku.

Kto za to môže?
Pod zdravotný stav pacienta sa 60 až 85 percentami podpisuje životné prostredie, stravovacie návyky, alkohol, fajčenie a fyzická aktivita a len 15 až 25 percentami úroveň zdravotnej starostlivosti. „Nie je preto prekvapujúce, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať práve rizikovým faktorom správania,“ povedal jeden z autorov štúdie, analytik Martin Smatana. Úmrtnosť u nás je preto o 30 percent vyššia ako v Českej republike a až o 140 percent vyššia, ako je priemer EÚ.

Alkohol a cigarety
Slovenská domácnosť minie na alkoho- lické nápoje približne 2,3 percenta svojho príjmu, čo je viac ako priemer v EÚ, a v spotrebe alkoholu sme sa ocitli na 8. mieste. Nepriaznivé sú aj údaje o spotrebe tabaku. Podiel silných fajčiarov stúpol z 22 na 26 percent, pričom medzi nezamestnanými je dvakrát viac fajčiarov ako vo zvyšku populácie. Bezdymové elektronické cigarety, ktoré by mohli znížiť mieru ochorení, ako je rakovina hrtana a pľúc, mozgová príhoda či chronická obštrukčná choroba pľúc, používajú len necelé 3 percentá fajčiarov.

Sladký hazard
Spotreba cukru u nás za posledných 20 rokov stúpla viac ako dvoj-násobne, dokonca sme predbehli aj USA. Z krajín OECD – organizácie združujúcej 38 najrozvinutejších štátov sveta – sme sa v spotrebe cukru vyšplhali na smutné 5. miesto. Čo spôsobilo tento prudký nárast? Pijeme priveľa sladených nápojov, sirupov a džúsov. „Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov, ako je priemer EÚ,“ hovorí Martin Smatana. A následky? Každý 6. dospievajúci je obézny, čo znamená zvýšené srdcovo-cievne riziká v dospelosti.

Nevhodná strava
Dietetické riziká, teda tie, ktoré vyplývajú zo zlej životosprávy, boli v roku 2019 príčinou 26 percent všetkých úmrtí na Slovensku, pričom priemer EÚ je 15 percent. „Ak sa pýtate na to, či je slovenská strava dostatočne zdravá, odpoveď je, žiaľ, nie. Pri porovnaní 47 európskych krajín je Slovensko z pohľadu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia z dôvodu zlého stravovania na siedmom naj-horšom mieste,“ dopĺňa analytik Martin Smatana.

Pomohla by regulácia
Podľa autorov štúdie by sa tento nepriaznivý stav dal napraviť zásahom štátu v podobe prísnej regulácie. Niektoré jednoduché opatrenia by totiž mohli účinkovať preventívne, napríklad zákaz trans-tukov, povinná regulácia soli v potravinách, daň zo sladených nápojov a dotácia na ovocie a zeleninu. „Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny. Rovnaké opatrenie by malo zaviesť aj Slovensko, keďže sú presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ hovorí Martin Smatana.