Zdravotné benefity kyslej kapusty poznali už naši predkovia, pre ktorých bola po celú zimu nevyhnutnou zásobárňou vitamínov a minerálnych látok, a jej vý­znam v modernej výžive podporili vedecké výskumy. Receptúra a príprava kvasenej kapusty sa v priebehu storočí prakticky nezmenili.

  1. Najemno pokrájaná hlávková kapusta, ktorá prešla bakteriálnym kvasením, je ešte zdravšia ako surová. Typickú kyslú chuť jej dodáva kyselina mliečna, ktorá vzniká pri kvasení cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia.
  2. Kvasená kapusta obsahuje množstvo probiotických baktérií, ktoré sa starajú o zdravú črevnú mikroflóru, zmierňujú príznaky dráždivého čreva a nadúvania. Podporuje látkovú premenu, znižuje krvný tlak a urýchľuje odvádzanie odpadových látok z tela. Rôzne enzýmy a vláknina zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín.
  3. Pravidelná konzumácia kyslej kapusty podporuje odolnosť organizmu proti infekciám a aktivizuje imunitný systém v boji proti vírusom a baktériám. Skvelá prevencia proti prechladnutiu a chrípke.
  4. Kyslá kapusta má ešte vyšší obsah vitamínu C ako čerstvá –200 gramov pokryje dennú potrebu céčka, čo je dôležité na posilnenie organizmu v jesenných a zimných mesiacoch.
  5. Ako jediná z bežne do­stupných rastlinných potravín obsahuje vitamín B12 (kobalamín), ktorý vzniká pri fermentácii. Tento vitamín zabezpečuje vitalitu a duševnú sviežosť, odbúrava stres a pôsobí proti depresiám.
  6. Kombinácia dôležitých živín v kyslej kapuste – vitamíny C, B3, B5, B6 a B12, minerály železo, draslík, horčík, vápnik, zinok, fluór a síra – podporuje tvorbu červených krviniek a hormónov, znižuje cholesterol a regeneruje bunky.
  7. Pri procese kvasenia sa v kapuste tvoria izotio­kyanáty – látky so silnými antioxidačnými účinkami, ktoré chránia pred rozvojom nádo­rových ochorení, najmä rako­viny pečene, pľúc, prsníka, hrubého čreva a konečníka.
200 g kvasenej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C
Zdroj: Shutterstock