Možnosť strážiť dve deti dohodila Hailey stará pani. Prvej vnučke -  volala sa Emília, bolo sedem a chlapec Grayson mal päť rokov. Heiley verí, že dievčatko bolo posadnuté, píše na Facebookovej stránke Bianca veštenie, biela mágia, paranormálne javy. Bolo na nej niečo desivé. Ale o tom v prvý deň nevedela...

Keď Heiley prišla do starého vidieckeho domu pri cintoríne, videla deti po prvý krát. Bolo šesť hodín večer a zmrákalo sa. Deti sa pestúnke predstavili. Grayson bol veselý bezprostredný chlapec. Emília sa tiež zdala byť ako normálne malé dievčatko. Mala rada počítačové hry, bábiky a lakovanie nechtov… Občas sa však správala zvláštne. Od pestúnky chcela zvolenie, aby sa mohla ísť hrať na cintorín. Heiley jej to nechcela dovoliť, neprišlo jej to vhodné. Ale Emília ju uistila, že sa s babičkou chodieva hrať na cintorín celkom bežne. Požiadavka, ktorá bola pre pestúnku akýmsi výstražným majáčikom, ju znepokojila... 

Daň na životoch si vyberali choroby, hlad a krutí dozorcovia. Odsúdenci boli zavretí v tmavých malých celách, nesmeli hovoriť, fajčiť, čítať si a pred zotmením nemohli dokonca ani sedieť. Dozorcovia nosili topánky s mäkkou podrážkou , aby ich väzni nepočuli prichádzať k celám. Mohli tak niekoho ľahšie prichytiť pri porušovaní predpisov a vykonať trest.
Zdroj: Shutterstock

Pestúnka časom na dievčatku zbadala, že občas mávala stavy, počas ktorých akoby nebola sama sebou. Niečo ju „ovládlo“ a mala potrebu ubližovať ľuďom. Heiley spomína: „Bolo to pre mňa alarmujúce, v siedmich rokoch predsa nemáte mať také záchvaty hnevu.“ Tak keď sa skončilo jej prvé stráženie, spýtala sa na dievčatko babičky. Tá jej potvrdila verziu o hrách na cintoríne s tým, že tam dievčatko záchvaty hnevu nemáva. Len sa tam prechádza, pozerá okolo seba, rozpráva a hrá sa so svojimi imaginárnymi kamarátmi.

Muži si tu odpykávali rôzne tresty. Niekto len urazil cisára Napoleona III., iný tu pykal za vraždu, ďalší, ako napríklad Alfred Dreyfus známy zo slávnej Dreyfusovej aféry, boli nevinní. Všetci však trpeli rovnako a čelili horúčavám, chorobám, podvýžive i dozorcom. Málokto sa vrátil späť do Francúzska.
Zdroj: Shutterstock

To Heiley stačilo na zistenie, že dievčatko na cintoríne naozaj vidí niečo, čo oko dospelého človeka nevníma. Že by sa naozaj rozprávala s duchmi? Keď Heiley prišla domov, povedala o nezvyčajnom zážitku mame. Ženy sa zhodli na tom, že správanie malého dievčatka je naozaj čudné a za hranicou normálna.