Miška, ktorá ochrnula na Cypre: Chcem byť len šťastná

V roku 2015 sa celému Slovensku zatajil dych, keď sa začalo hovoriť o študentke Miške, ktorá ochrnula počas brigády na Cypre. V tom čase chodila na Hotelovú akadémiu v Nitre, školu mala veľmi rada, no ešte nemala plán, čo by chcela robiť po maturite. „Vždy ma lákalo cestovať alebo žiť niekde v zahraničí, ale nemala som konkrétny cieľ ešte vtedy,“ prezradila nám.

Plánovanie budúcnosti a prípravu na budúce povolanie prerušil boj o holý život. Stalo sa to po troch týždňoch pobytu. Mišku najprv pobolievala ruka, neskôr nedokázala pohnúť celou pravou stranou tela. Najprv si myslela, že iba spala v zlej polohe alebo je to následok klimatizácie.

V nemocnici ju napokon štyri dni držali v umelom spánku kvôli potrebným vyšetreniam. „Pamätám si iba, že som si vôbec nemyslela, že z toho vznikne niečo takto vážne. Dokonca aj keď som už bola v nemocnici prebratá z umelého spánku, stále som bola v tom, že normálne včas nastúpim do školy a že všetko bude v poriadku,“ zverila sa Báječnej Žene. Po viac ako týždni bola prevezená na Slovensko do novozámockej nemocnice.

Prečo takto náhle ochrnulo zdravé dievča, ktoré predtým nemalo žiadne vážnejšie zdravotné problémy, doteraz nie je jasné. „Lekári nezisťovali ďalej príčinu ochrnutia, čiže dodnes je to veľká neznáma,“ povedala Michaela.

Neurorádiologička z Rakúska určila, že mladá Slovenka trpí ischémiou miechy. To znamená, že do nej neprúdilo dostatočné množstvo krvi a jednoducho prestala fungovať. Infarkt miechy je naozaj ojedinelá diagnóza a príčin môže byť viacero. V Miškinom prípade sa žiadna konkrétna neurčila.

Navyše, ani prognózy neboli optimistické. „V prvom rade mi lekári na Slovensku absolútne nedávali šancu na život, dali mi také dva mesiace a očakávali že dostanem zápal pľúc a že zomriem,“ hovorí otvorene Michaela.

Našťastie, jej organizmus sa pustil do boja. Časom vedela dýchať bez pomoci prístroja a postupne začala aj hýbať končatinami.  Podstúpila operáciu ruky, veľa rehabilitácií, skúsila liečbu kmeňovými bunkami a hlavne sa nevzdala. „Momentálne po dlhých rokoch robím väčšie pokroky a darí sa mi byť aj viac samostatná, čo je v podstate mojím cieľom,“ povedala nám.

Miška skončila na invalidnom vozíku. Pre v tom čase 19-ročné dievča naozaj nepríjemná situácia. No ona sa nesťažuje. „Na vozík sa dá rýchlo zvyknúť, ak pochopíte, že nemáte inú možnosť a musíte sa s ním zmieriť. Pochopiť, že vám pomáha presúvať sa, kam chcete,“ skonštatovala.

Priznala však, že bolo náročné ísť prvýkrát na vozíku von medzi ľudí. „Mala som pocit, že každý sa na mňa pozerá a bolo mi to veľmi nepríjemné,“ zaspomínala si. Teraz si však už reakcie iných nevšíma.  

Podľa Miškiných vlastných slov jej najviac pomáhajú rehabilitácie. Celý proces liečby je pre ňu náročný a občas prichádza aj sklamanie, keď sa jej nedarí taký rýchly pokrok, ako by si predstavovala. „Niekedy to telo toľko nevládze. Nikdy som nebola zvyknutá toľkoto cvičiť, no osud to zariadil tak, že budem musieť cvičiť do konca života,“ uviedla.

Na sociálnej sieti zverejnila napríklad video, ako sa učí chodiť za pomoci špeciálneho postroja. Kedy a či vôbec začne opäť chodiť bez pomoci, však lekári netušia. „Nikto si nedovolí povedať nejaký finálny verdikt. Každé telo a ľudsky organizmus je iný, niekomu to ide rýchlejšie a niekomu sa to nepodarí vôbec, je to veľmi individuálne. Veľmi dôležité je aj to, ako sa k tomu človek postaví, či to prijme a od toho sa potom všetko odvíja,“ hovorí Miška.

Dnes je z tohto mladého dievčaťa aj umelkyňa. Kreslila a maľovala vždy veľmi rada, no len pomerne nedávno našla štýl, ktorý ju naozaj baví a chce sa mu venovať naplno.

„K maľovaniu ma priviedla tak trochu korona a chcela som hlavne činnosť, kedy odložím mobil z ruky aj na niekoľko hodín a ponorím sa do vlastného sveta psychohygieny,“ vysvetlila nám, prečo siahla po štetcoch. Vďaka predaju obrazov si navyše dokáže platiť rehabilitácie a potrebné procedúry. V posledných mesiacoch sa už venuje aj výrobe rôznych dekoračných predmetov.

Závažné stavy vždy zasiahnu človeku do života a odrazia sa aj na jeho duševnom stave. Mnohí sa zmenia a stalo sa to aj Miške. „Určite ma to urobilo pokornejšou a trochu mi to znížilo sebavedomie, aj keď sa to tak možno nezdá. Pochopila som, aké hodnoty chcem mať v živote a čo si naozaj treba vážiť,“ povedala nám.  

Keď sa po rokoch Mišky spýtate na Cyprus, prvé myšlienky sa samozrejme týkajú ochrnutia. Nie je však voči tomuto miestu zatrpknutá. „Zároveň mám z Cypru aj tie najkrajšie spomienky, čiže to miesto si koniec koncov nespájam s ničím negatívnym, práve naopak. Budúci rok to bude 10 rokov a ja sa tam plánujem presne vtedy vrátiť,“ prezradila Báječnej Žene.

Okrem toho sa nám zverila, že by sa rada usadila niekde mimo Slovenska. „Môj najbližší cieľ je byť samostatná, mať prácu, ktorá by ma bavila a dokázala uživiť a možno sa usadiť niekde v exotike, keďže aj môjmu telu je teplo bližšie než zima. Ale hlavne chcem byť šťastná, nech sa to už skončí akokoľvek,“ vyjadrila sa táto obdivuhodná mladá žena, ktorá za žiadnych okolností nestráca odhodlanie a optimizmus.